1. dejstvo
Temer prázdna veľká presklená predajňa. V popredí sú naaranžované automobily na predaj. Pri pulte komunikuje jeden predajca s potenciálnym zákazníkom.
Verný zákazník /vchádza /: Dobrý deň. /čaká pri pulte s označením „prijímanie opráv", ale dlhší čas nikto neprichádza, tak sa nervózne prechádza pomedzi vystavené kusy. Keď nepritiahne pohľad ani zaneprázdneného predajcu, sadá si do jednej z foteliek, takticky pripravených práve na takéto slávnostné príležitosti./
Na scénu vchádza Technik -bývalý prijímací. Verný zákazník sa s nádejou zdvihne z fotelky s prosebným pohľadom na Technika- bývalého prijímacieho, netušiac, že ten už nemá v kompetencii splniť jeho požiadavky. Zjavne, lebo Technik -bývalý prijímací berie zo skladu akúsi súčiastku a vráti sa do servisnej časti. Prijímací technik roztržito prenáša papiere z jedného konca pultu na druhý.
Prijímací technik/hovorí si v duchu/: Mám ho osloviť, nemám ho osloviť ? Či dám radšej do poriadku tieto papiere? /spýtavo pozrie na Verného zákazníka/
Verný zákazník /využije situáciu/: Dobrý deň. Ja som objednaný na servisnú prehliadku. Výmena oleja a filtra plus všetko potrebné pre auto po štyroch rokoch prevádzky.
Prijímací technik: Aha, dobre.. /vezme od Verného zákazníka servisnú knižku a kľúč, pohne sa spoza pultu, smeruje k autu Verného zákazníka , odomkne, navlečie ochranný mikroténový obal na sedadlo vodiča, nasadne a vyrazí smerom do servisných útrob/
2. dejstvo
Verný zákazník / Na scéne sa nič nedeje, preto drzo otvorí dvere vystaveného luxusného auta a hodnú chvíľu vdychuje vôňu kožených sedačiek, neskôr testuje vlastným telom čalúnenie ďalšej sedačky v predajni. /
Vchádza Prijímací technik. Zmätene pobehuje po scéne. Verný zákazník ho posmelí a spýta sa:
Verný zákazník: Koľko asi bude trvať tá oprava? Potreboval by som si odskočiť povybavovať nejaké veci. /radšej nečaká na odpoveď, ktorá neprichádza , a tak si odpovedá otázkou:/ Zhruba do dvanástej?
Prijímací technik: Asi tak nejako.
Verný zákazník: Dobre, tak ja sa posnažím v tom čase prísť. Alebo mi viete zavolať?
Prijímací technik: Zavoláme vám.
Verný zákazník: Dobre, dohodnutí. Ďakujem pekne. Dovidenia zatiaľ. /opäť nestrácajúc čas čakaním na odpoveď opúšťa predajňu plnú značiek/
PRESTÁVKA 2 HODINY
3. dejstvo
Verný zákazník pozerá na hodinky, sú presne tri minúty pred dvanástou, skoro poludnie.
Verný zákazník: /pomyslí si/: už by mohli aj zavolať./a prezieravo sa vyberie smerom k značkovej servisnej predajni. Po dvadsiatich minútach zdravej chôdze prechádza popri svojom aute, už pripravenom pred predajňou, otvára dvere značkovej výstavnej siene a ostáva opäť bezradný. Situácia podobná ako pred vyše dvomi hodinami. Verný zákazník sa ukladá do známej hosťovskej fotelky a má pocit, že je stále dokonale vyhriata.
Sčista-jasna sa zjaví Prijímací technik, zjavne postihnutý neschopnosťou rozpamätať sa na udalosti spred dvoch hodín.
Prijímací technik/snaží sa nájsť faktúru Verného zákazníka medzi kopou podobných papierov/
Verný zákazník: koľko som dlžný?/a ako platí, stihne potvrdzujúcu otázku:/ spravili ste všetko, čo bolo treba?
Prijímací technik/nezrozumiteľne zabrble/: samozrejme..
Idem Vám odovzdať auto, /s nadšením sa vrhne za kľúčom, ako to vanilkový puding vie, uteká otvoriť auto, no diaľkové ovládanie nereaguje/ Prepáčte, to som vzal asi nesprávny kľúč./a opäť sa pudingovo vrhá k pultu, o chvíľu auto reaguje, Prijímací technik víťazoslávne otvára dvere a.... čaká..
Aj Verný zákazník čaká... že Prijímací technik strhne zo sedadla jeho auta ochrannú mikroténovú fóliu. V očiach Prijímacieho technika sa nejaví nič, a keďže sa nič nedeje, Verný zákazník ostentatívne uchopí medzi dva prsty fóliu, potiahne, vyzývavo pozrie na Prijímacieho technika, podáva smerom k nemu fóliu. V očiach Prijímacieho technika sa zračí čosi... preberá fóliu medzi svoje dva prsy a odnáša ju z dohľadu Verného zákazníka.
Verný zákazník: Ďakujem pekne, dovidenia /ozve sa neprezieravo , netušiac, že dnes sa ešte uvidia/
/Verný zákazník nasadne, naštartuje a odchádza do 10 km vzdialeného mestečka/
4. dejstvo
Do areálu predajno-servisného parkoviska vchádza auto Verného zákazníka. Spraví veľký oblúk a zaparkuje pri skle výlohy - v zornom uhle Prijímacieho technika.
Verný zákazník/asertívne, s dávkou humoru/ Tuším sme u Vás zabudli puklicu.
Prijímací technik/nebezpečne vyštartuje smerom do servisnej časti a necháva za sebou pudingové pruhy. Pomedzi autá na zdvihákoch sa mihá vanilková hlava, zúfalo hľadajúca striebristú puklicu s logom ich značky.
Zbor technikov:/štvorhlasne naviguje/ Nie je tamto ona?
Prijímací technik:/dnes už druhýkrát víťazoslávne, nesúc v paži Vernému zákazníkovi známu puklicu, založí ju na obnažené koleso a opäť nezrozumiteľne zabrble/Prepáčte.. /čaká zmierňujúcu reakciu v očiach Verného zákazníka/
Verný zákazník:/zrejme už nakazený tiež niečo nezrozumiteľne zabrble, nútene sa usmeje, nasadne do auta a odchádza. /
Verný zákazník v 25 km vzdialenom meste otvorí na zaparkovanom aute kapotu, skontroluje štítok výmeny oleja a zisťuje, že tam ostal štítok pôvodný, ten spred štyroch rokov - zjavne poškodený po boji s čímisi prstami. Verný zákazník nostalgicky spomína na Technika- bývalého prijímacieho technika; ktorý tam bezchybne fungoval ešte pre rokom - čím si vlastne túto „funkciu" zaslúžil.
Verný zákazník už nie je ani verný, ani zákazník.